Filmový projekt „Po stopách Ferdinanda Coburga“ Štúdium rodov Koháry a Coburg s následnou prezentáciou výsledkov patrí medzi hlavné poslania umelecko-historického oddelenia Múzea vo Sv. Antone. Rod Coburg, ktorý pochádza z Coburg-gothajského kniežatstva, je veľmi významným európskym panovníckym rodom. Do rodu patria také panovnícke osobnosti, akými boli belgický kráľ Leopold II., portugalský kráľ Ferdinand August i manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku Albert. Posledným užívateľom svätoantonského kaštieľa bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg. Narodil sa vo Viedni 26. 2. roku 1861. Už v roku 1887 sa stal bulharským panovníkom a od roku 1908, kedy bola vyhlásená samostatnosť Bulharska, sa stal vo Velikom Tarnove cárom. Ako cár vládol do roku 1918. Už od začiatku 20. storočia sa veľmi rád zdržiaval i na Slovensku, kde mu učarovala hlavne krásna slovenská príroda. Vedel si vážiť každú rastlinku i živočícha a chápal ich význam v celom komplexe živej prírody. Láske k prírode učil i ľudí vo svojom blízkom okolí. O jeho vzťahu k slovenskej prírode svedčí i nápis na zlatej tabuľke, umiestnenej na jeho rakve v rodovej hrobke pod Augustiánskym chrámom v Coburgu: „...prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody ….“. V roku 1944 opustil svätoantonský kaštieľ a odišiel do nemeckého Coburgu, kde zomrel 10. 9. 1948. Ferdinand Coburg bol vzácny – veľmi činorodý človek. Bol rozporuplný panovník, dobrý diplomat, veľký cestovateľ a výborný odborník v oblasti prírodných vied. Ovládal aktívne 17 jazykov. V čase, keď ako starší žil na Slovensku, bol už uznávaným prírodovedcom, ktorý prednášal na významných európskych prírodovedných kongresoch (Londýn, Amsterdam, Berlín, …). Už ako mladý princ navštívil mnoho krajín a zbieral vzácny botanický a zoologický materiál. Okrem Apeninského polostrova, Pyrenejí, bulharských pohorí Rila, Pirin, Rodopy, gréckej časti Trácie, našich Karpát a ďalších horských oblastí v Európe, navštívil i Južnú Ameriku a Afriku. Vo svojich cestách pokračoval potom i po svojom panovaní. Niekedy cestoval do sveta oficiálne a prijatý bol všadiaľ s poctami, ktoré mu patrili a niekedy cestoval pod psedonymom Gróf Murányi, aby mal viac súkromia. Prírodovedné exponáty, ktoré priviezol z ciest tvorili základ pre múzeá v Sofii i Coburgu. Bol výborným botanikom, ornitológom, entomológom – sám objavil druh motýľa (Dzerinkia cerisi Ferdinandi). Mal veľkú zásluhu na založení Nemeckej ornitologickej spoločnosti, prírodovedných múzeí, botanických, zoologických záhrad i vedeckých prírodovedných inštitútov v Sofii i Coburgu. Okrem toho založil Národné múzeum v Sofii, Morské akvárium vo Varne, Bulharskú archeologickú spoločnosť a podporoval mnohé iné prírodovedné spoločnosti a taktiež viaceré školy v Coburgu. Ferdinand Coburg i viacerí členovia rodu Coburg boli veľmi talentovaní a zanechali nám množstvo krásnych obrazov. Medzi unikáty v našich zbierkach patrí i stolík, ktorý Ferdinand pomaľoval osobne – zvlášť s botanickými motívmi. Ferdinand bol dobrým poľovníkom – dokázal prejaviť úctu k ulovenej zveri a práve v slovenských horách sa venoval poľovníctvu najviac. Rád poľoval v oblasti Spiša a Gemera, v oblasti Prednej Hory, Muráňa, Hranovnice i Kráľovej Hole. O poľovníckej záľube Ferdinanda svedčia i mnohé trofeje, ktoré zdobia chodby svätoantonského kaštieľa. Vzácne sú i trofejove upravené hlucháne. Patril k ľuďom, ktorých všetko zaujíma – ako príklad môžeme uviesť, že rád viedol i vlaky ako rušňovodič a rád podporoval talentované deti z mnohých chudobných slovenských rodín. Cez osobu Ferdinanda Coburga môžeme povedať mnoho o histórii, geografii, prírodovede a hlavne o súvislostiach. Múzeá majú v dnešných časoch možnosti, ktoré tu pred tým – pri štúdiu a prezentácii histórie – neboli. Môžeme tvoriť filmy, môžeme zachytávať výpovede starších ľudí, ktorí si ešte mnoho pamätajú. Pri zachovaní nehmotného dedičstva môže tvorba filmov zohrať veľkú úlohu. Už dnes nežijú mnohí dobrí ľudia, ktorých výpovede sme zachytili. Zbierame vzácny filmový materiál a snažíme sa tvoriť filmy. Nemáme až toľko času a financií, aby sme sa projektu venovali naplno, no tí čo prídu po nás, budú môcť s prácou s filmovým materiálom pokračovať. Našimi prvými počinmi je dokument Panovník prírodovedec (medailón o Ferdinandovi Coburgovi), ktorý získal na celoslovenskom festivale poľovníckych filmov v Leviciach v roku 2004 prvú cenu v kategórii dokumentárnych filmov a zemepisný film o Malte - vhodný pre žiakov základných škôl. Pri projekte nezbierame len filmový materiál, ale taktiež publikácie, fotografie a mnoho faktografického materiálu. Prostredníctvom projektu sme získali množstvo kontaktov s kultúrnymi i poľovníckymi organizáciami, s ktorými môžeme spolupracovať i v iných oblastiach. O projekte sme realizovali mnoho prezentácií pre žiakov ZŠ a študentov stredných škôl v Banskej Štiavnici, Sv. Antone a v Žiari nad Hronom. Taktiež bol prezentovaný v rámci festivalu Envirofilm. Výsledkom projektu sú okrem filmového materiálu tiež odborné články, štúdie a dopĺňanie odborného výkladu v našich expozíciách o nové poznatky. Zahraničné cesty pomáhajú pracovníkom nášho múzea získavať poznatky z fungovania a činnosti mnohých európskych múzeí. Pri projekte spolupracujeme s výborným kameramanom Petrom Ivaškom z Banskej Štiavnice a s mnohými osobnosťami. Spomeniem spisovateľa Antona Hykischa, ktorého strýko bol cárovým tajomníkom, Dr. Haralda Bachmana – prvého podpredsedu Historickej spoločnosti v Coburgu, Petara Berona – riaditeľa Prírodovedného múzea v Sofii, Dr. Wernera Korna z Prírodovedného múzea v Coburgu, Ing. Dr. Ladislava Molnára – snáď najlepšieho odborníka na históriu slovenského poľovnictva (dnes už žiaľ nie je medzi nami), no tých vzácnych osobností je viac. Veľmi si vážime, že nás v rámci projektu prijal vo svojej pracovni vtedajší (2003) bulharský premier J.E. Simeon Sachse-Coburg Gotha – vnuk Ferdinanda Coburga a priamo od pracovného stola na Úrade vlády v Sofii nám rozprával o starom otcovi. Doteraz sme precestovali v rámci projektu 18 európskych krajín. Krásne zážtky a veľa hodnotného materiálu máme z Bulharska (Rila, Pirin Sitniakovo, Plovdiv, Veliko Tarnovo, Sofia,...) , Nemecka (Coburg, Callenberg, Gotha), Talianska (Sicília, Brindisi, Neapol, Vezuv, Rím,Vatikán), Čiernej Hory (Kotor), Grécka, Holandska, Rakúska, .... atď. Snáď najviac nás tešila práca na Slovensku. O Ferdinandovi Coburovi nám rozprávali mnohí dobrí ľudia z Muráňa, Prednej Hory, Pohorelej, Telgártu, Rožňavy, Revúcej, Hrušova, Čeloviec,...atď. Neustále sa dozvedáme viac a často veľmi zaujímavé i atraktívne informácie. A práve tie nám môžu pomôcť v snahe podať odborné informácie čo najviac populárnou formou, aby boli viac zapamätateľné hlavne pre deti a mládež. Projekt má široký záber. Druhotne môže napomôcť pri zviditeľňovaní slovenskej kultúry a histórie pred svetom i pri nadväzovaní ďalších nových kontaktov s partnerskými kultúrnymi ustanovizňami v mnohých krajinách Európy a sveta. Cez filmy, ktoré tvoríme si rozširujeme okruh užívateľov výstupov múzea – i takých, ktorí ešte múzeum nenavštívili, teda i našich budúcich potenciálnych návštevníkov. Ako zaujímavosť môžem uviesť, že náš filmový projekt „Po stopách Ferdinanda Coburga“ inšpiroval tvorcov z bulharskej i slovenskej televízie. Bulharská televázia už vytvorila prvý diel dokumentárneho filmu o cárovi roku 2007 a dokument STV práve vzniká. Veľmi radi sme televíziám pomáhali. Filmový projekt „Po stopách Ferdinanda Coburga“ je príkladom toho, ako môže múzeum umne skĺbiť odbornú činnosť s prezentačnou. Projekt je otvorený a zber materiálu bude pokračovať i v budúcnosti. Okrem hlavného dokumentu o cárovi, chceme predstaviť zvlášť jeho cestovateľskú vášeň, výtvarné nadanie členov rodu Coburg i ďalšie zemepisné filmy, z krajín, kde sme boli filmovať. .