August Coburg
Veľkolepou svadbou 2. januára 1816 v Dóme sv. Štefana vo Viedni sa spojil coburgovský rod s koháryovským. Manželský zväzok Márie Antónie Gabriely Koháryovej a Ferdinanda Juraja Coburga sa uskutočnil po krátkej známosti, ale výnimočne z lásky.
Ferdinand Juraj vyženil obrovské majetky tiahnúce sa od Slovenska cez Maďarsko až do Rakúska. Tie nielen dobre obhospodaroval, ale aj rozšíril. Z potomstva tohto zväzku sa prvorodený syn Ferdinand v roku 1836 oženil s portugalskou kráľovnou Máriou II. da Glória a prijal titul kráľa ako Don Fernando II.
Jeho mladší brat August Ľudovít Viktor (1818 – 1881) po smrti svojho otca získal rodinné majetky a oženil sa s francúzskou princeznou Klementínou Orleánskou (1817 – 1907). Narodilo sa im päť detí. Prvé tri - Filip, Ľudovít August a Klotilda sa narodili vo Francúzsku, Amália sa narodila v nemeckom Coburgu a najmladší Ferdinand (budúci bulharský cár) vo Viedni.
Všetky deti uzatvorili manželské zväzky primerané svojmu spoločenskému postaveniu. Klotilda sa vydala za arcivojvodu Jozefa Habsburského , Amália za Maximiliána Bavorského ( brata cisárovnej Sissi ), August si vzal za manželku brazílsku princeznú Leopoldínu a Filip sa oženil s dcérou belgického kráľa Leopolda. Po smrti otca sa stal fideikomisárom (správcom) rodinných majetkov.
Jeho záľubami bolo hlavne cestovanie, numizmatika a poľovačky. V roku 1879 spoločne so svojimi bratmi podnikol cestu do Brazílie a v rokoch 1872 – 1873 cestu okolo sveta. Sestra Štefánia vydala za Rudolfa Habsburského - následníka trónu, stali sa Coburgovci blízkymi príbuznými cisárskej rodiny. Filipovi a Lujze sa narodili dve deti Dorothea a Leopold.
 |
 |
 |
| Filip Sachsen Coburg-Gotha |
Lujzin salón |
Belgická princezná Lujza |
Manželstvo Lujzy a Filipa Coburga nebolo šťastné a neskôr vyústilo v škandál. V nešťastnom manželstve sa Lujza oddala ľahkovážnemu životu bohatej šľachtičnej, pre ktorú existovali len drahé toalety, šperky, klebety a zábava. Koncom 19. storočia bol na jednom plese Lujze predstavený mladý dôstojník Gejza Mattasich-Keglevich. V obidvoch vzplanula osudová láska, ktorá im v ďalšom živote priniesla iba trápenie, chudobu a odmietanie spoločnosti.
V roku 1906 boli Filip a Lujza rozvedení. V nároží južného a západného krídla s výhľadom na bájne Sitno je Lujzin salón, zariadený podľa vtedajšej módy. Okná zdobia ešte pôvodné ručne vyšívané závesy z 19. storočia s motívmi exotických rastlín a vtáčikov.
Ferdinand Bulharský
Ferdinand Coburg
Ferdinand Coburg a Mária Lujza
Posledné dieťa Augusta a Klementíny Ferdinand Maximilián Karl Leopold Mária ( na portréte v zimnej cárskej uniforme) sa narodil v roku 1861 vo
Viedni. Získal vojenské aj civilné vzdelanie. Ako 26 ročný sa ujal vlády v Bulharsku, kde v roku 1887 vo Velikom Tarnove prisahal na ústavu.
Ovládal viacero jazykov a po nástupe na trón sa rýchlo naučil aj po bulharsky. Všetky sily upriamil na zahraničnú politiku, kde sa mu podarilo získať nezávislosť od Turecka a Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislé cárstvo a dal sa korunovať za bulharského cára.
V roku 1893 sa Ferdinand oženil s Máriou Lujzou Parmskou. ( spolu na fotografii ) Narodili sa im štyri deti : Boris (1894 – 1943) , Cyril (1895 – 1945), Eudoxia (1898 – 1985) a Nadežda (1899 – 1958). Krátko po pôrode štvrtého dieťaťa Mária Lujza umrela.
Druhýkrát sa Ferdinand oženil v roku 1908 s Eleonórou von Reuss- Köstritz, s ktorou už deti nemal. Po 10 rokoch manželstva zomrela na zhubnú chorobu. Dvojkríž zložený z minerálov ( prevažne ametystov ) daroval divadelný krúžok Andreja Trúchleho Sitnianskeho vo Sv. Antone Ferdinandovi pri príležitosti jeho 83. narodenín.
Znázorňuje Slovenský znak a vyhotovil ho Štefan Černák v Banskej Štiavnici. Vyhrotená politická situácia po dvoch balkánskych a prvej svetovej vojne donútila Ferdinanda abdikovať. Odišiel do exilu, kde sa už potom mohol naplno venovať svojím celoživotným záľubám, ktorými boli botanika, entomológia, ornitológia, cestovanie a poľovačky.
Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v kaštieli na Prednej Hore a vo Svätom Antone. Svoju reumu si liečil niekoľkokrát v Piešťanoch, navštevoval aj kúpele Sliač a Korytnica. S obľubou chodil na Sitno, Čabraď a Muráň.
Vlastnil terénne auto značky Mercedes, ktoré obdivovali hlavne deti, keď prechádzal svojimi obľúbenými miestami. Slovensko opustil definitívne v roku 1944, kedy odcestoval do Coburgu, kde v roku 1948 umiera.
Zostalo po ňom mnoho vedeckých prác a prírodovedných zbierok v múzeách v Coburgu a Sofii, ktoré založil on sám. K láske k prírode viedol aj svoje deti, s ktorými veľmi rád chodieval na prechádzky. Svedectvom jeho záľuby o prírodné vedy je botanický stolík umiestnený vo Ferdinandovej knižnici. Sú na ňom vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Prvú kresbu namaľoval ako 16-ročný chlapec a poslednú ako 73-ročný zrelý muž.
26. februára 2022 sme si pripomenuli 161. výročie narodenia cára Ferdinanda Coburga.
O tomto panovníkovi, prírodovedcovi, ornitológovi, botanikovi a vášnivom poľovníkovi sa dočítate viac TU.
Reprezentatívny poľovnícky zámoček, ktorý kúpil bulharský cár Ferdinand Coburg začiatkom 20. storočia vo Viedni na poľovníckej výstave. Stavbu tohto zámočku situoval do oblasti na Prednej Hore, ktorú mal tak veľmi rád a ktorú navštevoval aj ako bulharský cár.
