Veľkolepou svadbou 2. januára 1816 v Dóme sv. Štefana vo Viedni sa spojil coburgovský rod s koháryovským. Manželský zväzok Márie Antónie Gabriely Koháryovej a Ferdinanda Juraja Coburga sa uskutočnil po krátkej známosti, ale výnimočne z lásky.

Ferdinand Juraj vyženil obrovské majetky tiahnúce sa od Slovenska cez Maďarsko až do Rakúska. Tie nielen dobre obhospodaroval, ale aj rozšíril. Z potomstva tohto zväzku sa prvorodený syn Ferdinand v roku 1836 oženil s portugalskou kráľovnou Máriou II. da Glória a prijal titul kráľa ako Don Fernando II.

Jeho mladší brat August Ľudovít Viktor (1818 – 1881) po smrti svojho otca získal rodinné majetky a oženil sa s francúzskou princeznou Klementínou Orleánskou (1817 – 1907). Narodilo sa im päť detí. Prvé tri - Filip, Ľudovít August a Klotilda sa narodili vo Francúzsku, Amália sa narodila v nemeckom Coburgu a najmladší Ferdinand (budúci bulharský cár) vo Viedni.

Všetky deti uzatvorili manželské zväzky primerané svojmu spoločenskému postaveniu. Klotilda sa vydala za arcivojvodu Jozefa Habsburského , Amália za Maximiliána Bavorského ( brata cisárovnej Sissi ), August si vzal za manželku brazílsku princeznú Leopoldínu a Filip sa oženil s dcérou belgického kráľa Leopolda. Po smrti otca sa stal fideikomisárom (správcom) rodinných majetkov.

 Jeho záľubami bolo hlavne cestovanie, numizmatika a poľovačky. V roku 1879 spoločne so svojimi bratmi podnikol cestu do Brazílie a v rokoch 1872 – 1873 cestu okolo sveta. Sestra Štefánia vydala za Rudolfa Habsburského - následníka trónu, stali sa Coburgovci blízkymi príbuznými cisárskej rodiny. Filipovi a Lujze sa narodili dve deti Dorothea a Leopold.

Filip Sachsen Coburg-Gotha	Lujzin salón	Belgická princezná Lujza

 

Manželstvo Lujzy a Filipa Coburga nebolo šťastné a neskôr vyústilo v škandál. V nešťastnom manželstve sa Lujza oddala ľahkovážnemu životu bohatej šľachtičnej, pre ktorú existovali len drahé toalety, šperky, klebety a zábava. Koncom 19. storočia bol na jednom plese Lujze predstavený mladý dôstojník Gejza Mattasich-Keglevich. V obidvoch vzplanula osudová láska, ktorá im v ďalšom živote priniesla iba trápenie, chudobu a odmietanie spoločnosti.

V roku 1906 boli Filip a Lujza rozvedení. V nároží južného a západného krídla s výhľadom na bájne Sitno je Lujzin salón, zariadený podľa vtedajšej módy. Okná zdobia ešte pôvodné ručne vyšívané závesy z 19. storočia s motívmi exotických rastlín a vtáčikov.

 

---

Ferdinand Bulharský

Posledné dieťa Augusta a Klementíny Ferdinand Maximilián Karl Leopold Mária ( na portréte v zimnej cárskej uniforme) sa narodil v roku 1861 vo

Viedni. Získal vojenské aj civilné vzdelanie. Ako 26 ročný sa ujal vlády v Bulharsku, kde v roku 1887 vo Velikom Tarnove prisahal na ústavu.

Ovládal viacero jazykov a po nástupe na trón sa rýchlo naučil aj po bulharsky. Všetky sily upriamil na zahraničnú politiku, kde sa mu podarilo získať nezávislosť od Turecka a Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislé cárstvo a dal sa korunovať za bulharského cára.

V roku 1893 sa Ferdinand oženil s Máriou Lujzou Parmskou. ( spolu na fotografii ) Narodili sa im štyri deti : Boris (1894 – 1943) , Cyril (1895 – 1945), Eudoxia (1898 – 1985) a Nadežda (1899 – 1958). Krátko po pôrode štvrtého dieťaťa Mária Lujza umrela.

Druhýkrát sa Ferdinand oženil v roku 1908 s Eleonórou von Reuss- Köstritz, s ktorou už deti nemal. Po 10 rokoch manželstva zomrela na zhubnú chorobu. Dvojkríž zložený z minerálov ( prevažne ametystov ) daroval divadelný krúžok Andreja Trúchleho Sitnianskeho vo Sv. Antone Ferdinandovi pri príležitosti jeho 83. narodenín.

Znázorňuje Slovenský znak a vyhotovil ho Štefan Černák v Banskej Štiavnici. Vyhrotená politická situácia po dvoch balkánskych a prvej svetovej vojne donútila Ferdinanda abdikovať. Odišiel do exilu, kde sa už potom mohol naplno venovať svojím celoživotným záľubám, ktorými boli botanika, entomológia, ornitológia, cestovanie a poľovačky.

Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v kaštieli na Prednej Hore a vo Svätom Antone. Svoju reumu si liečil niekoľkokrát v Piešťanoch, navštevoval aj kúpele Sliač a Korytnica. S obľubou chodil na Sitno, Čabraď a Muráň.

Vlastnil terénne auto značky Mercedes, ktoré obdivovali hlavne deti, keď prechádzal svojimi obľúbenými miestami. Slovensko opustil definitívne v roku 1944, kedy odcestoval do Coburgu, kde v roku 1948 umiera.

Zostalo po ňom mnoho vedeckých prác a prírodovedných zbierok v múzeách v Coburgu a Sofii, ktoré založil on sám. K láske k prírode viedol aj svoje deti, s ktorými veľmi rád chodieval na prechádzky. Svedectvom jeho záľuby o prírodné vedy je botanický stolík umiestnený vo Ferdinandovej knižnici. Sú na ňom vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Prvú kresbu namaľoval ako 16-ročný chlapec a poslednú ako 73-ročný zrelý muž.

26. februára 2022 sme si pripomenuli 161. výročie narodenia cára Ferdinanda Coburga.
O tomto panovníkovi, prírodovedcovi, ornitológovi, botanikovi a vášnivom poľovníkovi sa dočítate viac TU.