Hlavný salón

Najväčšou miestnosťou kaštieľa je Hlavný salón, ktorý je zariadený nábytkom z prvej polovice 19. storočia v empírovom slohu. Steny zdobí Galéria dôstojníkov kyrysníckeho jazdeckého pluku baróna Seherr von Thoss, ktorý sa preslávil v bojoch proti Turkom na území Rakúsko-Uhorska.

Táto zbierka v počte 58 kusov je jednou z najrozsiahlejších a najstarších v Európe. Portréty vysokej umeleckej hodnoty vznikli v rokoch 1727 – 1731 a ich autorom je Carl Emrich. V pluku slúžil aj gróf Andrej Koháry, jeden z majiteľov kaštieľa, ktorý si neskôr na svoje náklady založil vlastný dragúnsky pluk.

 

Steny miestnosti sú pokryté papierovou tapetou z 19. storočia s plastickým vzorom zo zamatového prášku a tlačeným zlatým ozdobným motívom.

Majoliková pec s bohatou ornamentálnou výzdobou je dielom viedenských majstrov z 18. storočia. Dômyselne riešený spôsob prikladania dreva z chodby bol veľmi praktický, pretože sa pri kúrení v salónoch nešpinilo a sluhovia panstvo nerušili.

V každej miestnosti kaštieľa je iný originálny tvar pece. Dlhé (52 metrové) chodby kaštieľa vo Svätom Antone sú vyzdobené viac ako tisíckou obrazov a poľovníckych trofejí po bývalých majiteľoch.

Návštevníka upútajú dobové fotografie z rôznych kútov Európy i sveta, ktoré navštívili Coburgovci počas svojich ciest a množstvo grafických listov s rôznymi výjavmi, či už poľovníckymi, vojenskými alebo žánrovými.

 

Hlavné schodisko

Hlavné schodisko vedie z podchodu na poschodie a je skromnou kópiou schodiska viedenského Schönbrunu. Na zábradlí sú umiestnené alegorické plastiky Dňa, Noci a štyroch živlov - ohňa, vody, zeme a vzduchu. Sochy sú dielom Dionýza Stanettiho, ktorý pochádzal z taliansko-rakúskej umeleckej rodiny.

V polovici 18. storočia sa usadil v Kremnici, kde vytvoril Morový stĺp rovnako ako aj v Banskej Štiavnici. S plastickou výzdobou schodiska korešpondujú aj nástropné fresky, opäť s alegorickými výjavmi.

Ústredná freska zobrazuje skupinu antických bohov. V strede je bohyňa Juno, najvyššia olympská bohyňa, sestra a manželka Jupiterova, ochrankyňa žien, manželstiev a pôrodov. Po jej pravici je zobrazený brat a manžel, najvyšší olympský boh Jupiter. Ďalšími postavami sú Aténa, Apolón a Flóra.

 

 

Hudobný salón

Hudobný salón je dekorovaný komplexnou výmaľbou stien klasicizujúceho charakteru z polovice 19. storočia. V živých sýtych farebných tónoch je celá škála dekoratívnych a ornamentálnych prvkov - rozvilín, masiek, lýr a orlov. Predstavuje arkádovú architektúru so zavesenými drapériami, pričom pozadie evokuje priehľad do voľného priestoru s modrým nebom. Je zariadený barokovou sedacou súpravou zo začiatku 18. storočia.

Vzácne poťahy sú pôvodné, vyšívané ručne - gobelínovou technikou malého a veľkého bodu s rastlinným alebo figurálnym motívom.Steny Rímskeho salónu dekoruje maľovaná textilná tapeta. Hlavným motívom výzdoby sú iluzívne busty rímskych cisárov, striedajúce sa s trojicou výjavov, ktoré čerpajú námety z poľovačiek, moreplavby a galantných scén.

Maľovaná textilná tapeta je ojedinelou a vzácnou ukážkou dekoratívnej maľby polovice 18. storočia. Ručne vyšívané gobelínové poťahy na sedacej súprave v rokokovom a klasicistickom slohu sú charakteristické svojou originalitou a neopakovateľnosťou. Na každej stoličke a kresle je vyšitá iná kytica kvetov.

 

Činsky salón

Majitelia kaštieľa vo Sv. Antone nezaostávali za módnym trendom vtedajšej doby a vo svojom sídle si zariadili aj orientálny Čínsky salón. Steny salónu sú pokryté nádhernou čínskou výšivkou na hodvábe višňovej farby, ktorá sa opakuje aj na sedacej súprave z obdobia druhého rokoka (okolo r. 1860). Dominantným kusom je japonský etažér z poslednej štvrtiny 19. storočia, ktorého povrch je bohato zdobený japonskými technikami takamakie, hiramakie, kirigane a pokrytý prírodným lakom.

Dekor odkrýva krajinu s veľkým počtom skalísk, rybárskymi dedinkami a vodnými tokmi, na ktorých plávajú loďky. Všetko je dozdobené kvetinovou dekoráciou so sakurovými vetvičkami, pričom každá úchytka na dvierkach má originálny rastlinný alebo zvierací motív.

Ako pokladnička, ktorá vie prefíkane vylákať od návštevníka peniaz, slúžil čínsky bôžik. Aby naplnil svoje tučné brucho, jednou rúčkou peniaz pýtal a druhou sa poďakoval. Keď peniaz získal, vyplazil jazyk. Veľké čínske dekoratívne vázy s výjavmi starodávnych rytierskych hier boli vyrobené v Číne na objednávku bývalých majiteľov.

 

Jedáleň

Miestom slávnostných hostín bola Reprezentačná jedáleň pre 24 osôb. Je zariadená nábytkom z 19. storočia. Spoločenské postavenie majiteľov kaštieľa odzrkadľujú vzácne portréty na stenách. Návštevník tu môže vidieť kolekciu 19 miniatúrnych obrazov rodiny Márie Terézie, ktoré maľovala jej dcéra Mária Kristína. Ďalšie portréty zobrazujú Bourbonovcov, ruského cára Pavla I. aj s manželkou Máriou Fiodorovnou. Dominantou v miestnosti sú samozrejme dva portréty Ferdinanda Coburga ako bulharského cára a v staršom veku. Bohaté zbierky skla, porcelánu a majoliky obsahujú obedové, čajové, kávové súpravy, tiež toaletné súpravy s nádhernými maľovanými nočníkmi, vázy a iné dekoratívne predmety. Coburgovci nakupovali porcelánové výrobky v rôznych kútoch Európy.

V Tyrolskej poľovníckej jedálni zariadenej masívnym nábytkom z 19. storočia je na príborníku nemecký nápis : "Jedz, čo je dobré, pi, čo je svieže, hovor, čo je pravdivé a miluj, čo je vzácne." Steny zdobia vzácne olejomaľby s poľovníckymi motívmi z 18. storočia. Pozoruhodná je ručne maľovaná mapa Muránskeho panstva, ktoré patrilo Koháryovcom už od roku 1720.